Žijeme v dobe technologického paradoxu, ktorý by žiadny inžinier zo 70. rokov nepochopil. Máme vo vreckách superpočítače, ktoré sú miliónkrát výkonnejšie než stroje, ktoré dostali človeka na Mesiac. A predsa… prečo trvá otvorenie textového editora tri sekundy? Prečo potrebuje jednoduchá chatovacia aplikácia 2 gigabajty pamäte RAM?
Odpoveď je nepríjemná, ale nutná: Prestali sme byť inžiniermi a stali sme sa lepičmi digitálneho odpadu.
História informatiky nie je príbehom neustáleho pokroku, ako sa vám snažia nahovoriť marketingové oddelenia v Silicon Valley. Je to príbeh o tom, ako lacné a priemerné riešenia zvíťazili nad tými geniálnymi. A my za to dnes platíme cenu.
Keď „horšie“ znamenalo „lepšie“
V 70. rokoch stálo ľudstvo na rázcestí. Na jednej strane stáli giganti myšlienky – akademici v laboratóriách MIT, ktorí vyvíjali jazyky ako LISP či systémy postavené na myšlienkach Smalltalku. Boli to „katedrály“ softvéru. Elegantné, matematicky dokonalé, živé organizmy, kde bol kód umením. Boli navrhnuté tak, aby maximalizovali ľudský intelekt.
Na druhej strane stál Unix a jazyk C. Boli jednoduché, „špinavé“, brutálne pragmatické a… lacné. Richard P. Gabriel tento fenomén v roku 1991 nazval „Worse is Better“ (Horšie je lepšie). Unix vyhral nie preto, že bol lepší. Vyhral preto, že bol „dosť dobrý“ a bežal na každom lacnom železe.
To bol prvý hriech. Vymenili sme dokonalosť za všadeprítomnosť.
Éra digitálnej fast fashion
Posuňme sa do dneška. Tento trend „dosť dobrého“ zmutoval do obludných rozmerov. Programovanie sa demokratizovalo – dostalo sa do rúk masám („plebsu“). To znie pekne, ale má to háčik.
Väčšina dnešného softvéru nie je navrhnutá, je vygenerovaná.
Namiesto optimalizovaného kódu (C, Rust, Assembly), ktorý rešpektuje hardvér a energiu, používame gigantické vrstvy abstrakcie. Webové stránky sú dnes obalené v desiatkach frameworkoch (React, Next.js), ktoré robia jednoduché veci zložito.
Je to ekvivalent Fast Fashion.
Kupujeme si lacné tričká, ktoré sa po troch praniach rozpadnú. V IT vytvárame aplikácie v JavaScripte a Pythone, ktoré spotrebúvajú gigawatthodiny elektriny, len preto, že sme príliš leniví (alebo nekompetentní) na to, aby sme sa naučili spravovať pamäť… alebo len rozumeli zložitosti depedencies a systému ako takému. Na prvom mieste je naša lenivosť a DX.
Výsledok? Softvér hnije rýchlejšie ako mlieko. Aplikácia spred 5 rokov je dnes nepoužiteľná, pretože „vyšla nová verzia frameworku“. To nie je pokrok. To je plánované zastarávanie ľudskej práce.
AI: Recyklácia priemernosti
A do tohto smetiska vstupuje Umelá inteligencia (LLM). Mnohí si myslia, že nás AI zachráni. Omyl.
LLM (ako ChatGPT či Gemini) sú trénované na internete. A čo je na internete? Miliardy riadkov priemerného, neoptimálneho, narýchlo „zlepeneho“ kódu. AI nevie, čo je „pravda“ alebo „elegancia“. Vie len, čo je štatisticky najčastejšie.
Keď požiadate AI o aplikáciu, nedá vám efektívne riešenie v Ruste alebo čistom C. Dá vám React s Tailwindom, pretože to je to, čo „všetci robia“. AI tak funguje ako ultimátny zosilňovač priemernosti. Uzatvárame sa do slučky, kde stroje generujú odpad, my ho kopírujeme, a ďalšie stroje sa na ňom učia.
Hrozí nám intelektuálna atrofia. Ak prestaneme rozumieť tomu, ako fungujú základy (bity, bajty, registre) a budeme sa spoliehať len na to, čo nám „vypľuje“ chatbot, staneme sa len obsluhou strojov, ktorým nerozumieme.
Menej je viac: Cesta von
Prečo na tom záleží?
Pretože ľudský potenciál je príliš vzácny na to, aby sme ho mrhali na tvorbu digitálneho šumu.
Každý zbytočný riadok kódu, každá neefektívna aplikácia, je premrhaná energia – doslova (elektrina) aj metaforicky (čas vývojára). Ak chceme ako civilizácia prežiť a posunúť sa, musíme prestať uctievať popularitu a začať uctievať kvalitu.
Menej je viac.
- Menej kódu znamená menej chýb.
- Menej vrstiev abstrakcie znamená väčšiu kontrolu a pochopenie.
- Menej „hype“ technológií znamená trvácnejšie riešenia.
Nenechajte sa strhnúť prúdom. To, že niečo používa Facebook alebo Netflix, neznamená, že je to správne. Oni majú miliardy na servery, vy máte zodpovednosť voči svojmu remeslu.
Vráťme sa k podstate. Hľadajme riešenia, ktoré sú jednoduché, rýchle a efektívne. Budujme softvér ako katedrály – tak, aby tu mohol byť aj o 50 rokov, nie len do ďalšieho update-u npm balíčka.
Nebuďte len konzumentmi trendov. Buďte tvorcami hodnôt. Pretože svet nepotrebuje ďalšiu pomalú aplikáciu. Svet potrebuje, aby ste začali opäť premýšľať.