Každý sa s tým už stretol. Slová, ktoré nemajú žiadny zmysel a predsa ich používame. Medzi tie najznámejšie patrí „Boh“. Medzi ďalšie, nie menej obľúbené, patria napr.: „Moje vyššie ja“, „anjeli“, „duša“, „éter“ a pod.
Ako identifikujeme nezmyselný (pa)výraz?
Ide slová, ktoré nemajú jasne definovaný význam. Najčastejšie vychádzajú z premisy existencie nehmotných entít. Ide o snahu zachytiť nadzmyslový zážitok, ktorý nie je možné objektívne zopakovať.
Pri lepšom skúmaní sa autori týchto výrazov dostávajú do slepej uličky subjektívizmu a self-comfirmation biasu (cyklické samím sebou potvrdzovanie súcna). To znamená, že finita vyjadrenia je postavená na pocite: „Ja to tak cítim!“
Ak aj najdeme spoločné uznanie pre daný výraz, jeho výklad vyvoláva u oponentov emocionálnu odozvu. Častokrát aj prehnanú. Dotyčný sa s takýmto výrazom zvyčajne identifikuje na osobnej úrovni a preto spochybňovanie takéhoto výrazu je považované za osobný útok.
Pavýraz teda neopisuje nič konkrétne. Obyčajne nemajú konkrétneho autora. Pre novodobé pavýrazy platí, že ide o skomolenie archaizmov. Výnimočne sa k pavýrazom hlásia jednotlivci, prevažne autori duchovnej a motivačnej literatúry.
Pavýraz je uznávaný najčastejšie skupinou ľudí, ktorí slepo nasledujú tradíciu alebo prijali všeobecne uznanú podobu sprostredkovane autoritami. V samotnej podstate ani medzi sebou nevedia pre daný výraz nájsť objektívne a exaktné vyjadrenie. Akákoľvek snaha o spochybnenie výrazu je považované za útok na integritu celého spoločenstva či osobný útok na autoritu.
Prečo sú pavýrazy zlé?
Okrem toho, že nič konkrétne nepomenuvávajú a snažia sa o abstrakciu niečoho neexistujúceho sú nástrojom manipulácie. Preto sa s pavýrazmi najčastejšie stretávame v oblasti duchovna. Nie zriedkavo aj v politike.
Poznáte to. Témy o politike a viere sú tie najhoršie. V skutočnosti problém je v pavýrazoch a nedostatku informácií zúčastnených. Každý sme totiž výsledkom informácií, ktoré sme mohli zachytiť a na základne osobytnej skúsnosti aj vyhodnotiť.
Autority, ktoré sprostredkúvavajú výklad pavýrazov nebývajú volené, ale vyberané inými autoritami a to len zo samotného spoločenstva. Hlbšia analýza a skúmanie opodstatnenosti sa považuje za narušenie osobnej slobody, etiky či morálky. Neopodstatnene. Preto ide o hermetické spoločenstvo, do ktorého vstup je podmienený prijatím doktríny alebo iných pravidiel. Autoritou sa preto môže stať len úzky a vopred vybraný okruh zasvätených sympatizantov.
O tom ako rôzne kulty a politické hnutia viedli „svätú“ vojnu proti odporcom doktríny by sme mohli písať dlho a nad rámec tohto článku.
Pavýrazy málokedy vnášajú do diskusie zmysel. Sú dojmovým vákuom. Často sú používané ako odborné výrazy, ktoré sa snažia zdiskreditovať nezasväteného. Môžu byť používané teda ako zosmiešňovací prostriedok. Najzákernejšou metódou je využívanie týchto výrazov ako osobný domček, na ktorý sa nesmie siahať pričom je elementárnom súčasťou a dôvodom danej diskusie. Preto väčšina duchovných a politických diskusii sú vágne a nič nehovoriace predstavenia.
Ako správne používať pavýrazy?
Sám používam pavýrazy ako umelecký prostriedok. V niektorých prípadoch sa snažím o abstrakciu verejne známeho pocitu. Živly či prírodné sily personifikujem. K tomuto účelu užívam mytologické bytosti a božstvá.
Tým sa však nestotožňujem s bytosťou, ale samotnou silou, ktorá je konkrétna a empirickými zmyslami opísateľna a citeľna. Napríklad ak používam výraz praboh, odkazujeme na niečo, čo predchádza bežnému bohu. Zrejme ide o starších bohov. Tento opis nestačí. Aby sme odstránili dojem pavýrazu je nevyhnutné špecifikovať o ktorého boha ide.
Skúsim konkrétne. V prípade boha Peruna sa bavíme o bleskoch, okamžitých zmenách a nestálosti. Ide o konkrétne vyjadrenie vlastností. Táto informácia je verejne známa a dostupná. Na pocítenie nepotrebujeme nadzmyslový zážitok ani sprostredkovanú autoritu.
V prípade monoteistických náboženstiev či kultov je k pochopeniu daného výrazu potrebná autorita. Sprostredkovaný výklad. Jedná sa o výraz, ktorý nič konkrétne neopisuje alebo sa snaží opísať všetko. Napríklad všemocná a všeprítomná substancia, ktoréj všemocnosť a všeprítomnosť je žiaľ nedokázateľná. Ide o odovzdanie sa do rúk autoritám a doktrínam, ktoré sa nesnažia o samotný výklad, ale o upevnenie svojho postavenia ako autority. Výklad býva nejednoznačný a nekonkrétny.
Sprofanované pavýrazy
Medzi obľúbené pavýrazy by som zaradil aj slobodu. Ak nešpecifikujeme o akú slobodu ide, jedná sa o pavýraz. Samotná sloboda nehovorí nič konkrétne, ale všetci na ňu počujú. Preto k takýmto výrazom môžeme pridať aj demokraciu. Ak nie je demokracia špecifikovaná ide s najväčšou pravedpodobnosťou o snahu používať pavýraz, ktorý je nástrojom manipulácie a posilneniu svojho tvrdenia.
Napríklad: „V duchu demokratických pomerov sme zaviedli nasledovné opatrenia…“
Možno to nie je zrejmé z tohto konkrétneho výkladu. Ale predstavte si, že dané opatrenia sú vlastne nedemokratické. Treba si uvedomiť, čo vlastne znamená slovo demokracia. Mimo etymologické vysvetlenie ide o vládu ľudu. Väčšina opatrení, ktoré sú zavedené nemajú nič s demokraciou a lepšou vládou ľudu.
Preto pozor na pavýrazy! Je nevyhnutné pavýrazy eliminovať, prípadne špecifikovať. Akékoľvek užívanie pavýrazu spochybňovať a napádať.
Spoločne môžeme v komentároch nižšie identifikovať pavýrazy a nebezpečné slová, ktorá sa stali nástrojom manipulacíe a zavádzania.