O mne

Kto som?

Čomu sa venujem?

Písaniu, športovému šermu, technológiam, histórii, dizajnu, architektúre, písaniu, manažmentu a celkovo médiám. Viem. Mám široký záber. Som jednoducho zvedavý človek.

Človeku môžete zobrať mnohe ako majetok a dokonca slobodu. Ale nikdy mu nezoberiete to čo vie – jeho remeslo.

V minulosti som sa snažil presadiť ako filmár. Tí prozreteľnejší tušia, že to nevyšlo. A tušia správne. Hoci film držím stále vo veľkej úcte, s umením som si na tento čas dal pokoj. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Istý čas som sa venoval aj tvorbe hier a pracoval v hernom priemysle. Preto je možné, že občas o mne bude počuť aj v tomto svete. S hrami súvisí aj Role Play, kde som aký taký zárez zanechal a verím, že sa ešte budem realizovať.

Prečo ďaľší blog?

Prečo nie?

Písal som na internete ešte v časoch, keď väčšina ľudí o internete len počula a o IT ľuďoch sa hovorilo ako o exotoch s mastnými vlasmi a bližšie nešpecifikovanou závislosťou či dokonca vadou.

Bol som šéfredaktorom na hernom portály a autorom siete webov venujúcich sa fantastike, sci-fi a goth subkultúre. V prospech iných nápadov a projektov som sa na čas utiahol do ústrania. Nastáva však čas vrátiť sa k životu. Nečakám ovácie. Práve naopak.

A poviem to narovinu. Dnes píšu už aj takí, ktorých by za to mali zavrieť. A aj napriek môjmu maximálnemu odporu k násiliu by mi nevadilo na niektorých jedincoch uplatniť praktiky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani španielski inkvizítori. Pre schladenie vášni sa teda snažím len o zmiernenie negatívneho dopadu širokej dostupnosti technológií, ktorú spoločenská nedospelosť nezvládla.

Namiesto strácania času písaním nezmyselných komentárov na facebooku som sa rozhodol začať písať o temnote v mojej duši na mojom virtuálnom pieskovisku – Na mieste, kde vládnem ja! A pokiaľ ste fanúšikom melanchólie ste vítaný. V opačnom prípade idete na vlastné riziko.

vBlog a Podcast

Ak bude chuť a záujem, tak príde aj podcast a vBlog…

Si trápny

Áno. Som frustrovaný a znechutený. Tento blog bude mojou osobnou a subjektívnou výpoveďou – vaše čierne zrkadlo. Nebude to príjemné čítanie. Bude to často drsná jazda. Zaslúžene. Ezoterických optimistov a podobných blbečkov, čo vás mentálne znásilnia je plný internet. Svet sa rúti priamym spojom ku svojmu koncu. Nekreatívnych a neinteligentných príspevkov pribúda na sieti viac ako stromov v lesoch. Toto je moja odveta. Zmierte sa s tým!

Čo dôležité o mne treba vedieť?

Som filozofický nihilista. Verím, že život má iba taký zmysel aký mu naša ľudská blbosť dokáže dať. Moje empirické poznanie vychádza z existencionalistickej a naturalistickej podstaty života. Fascinuje ma antický stoizmus. Čerpám zo skúsenosti človeka, ktorý na svojom počiatku veril v dobrosrdečnosť, lásku a spravodlivosť. Bol naivným rojkom, ktorý sa chcel rozdať. Veril v lásku a harmóniu. Sklamal sa a svoju vieru doposiaľ neobnovil.

Ach, tá politika…

Neuznávam zastupiteľskú demokraciu a neverím v priamu demokraciu v rukách nevzdelaných a emocionálne labilných jedincov. Ako politické riešenie považujem osvietenú monarchiu zastúpenú technokraciou a sofokraciou, ktorá má prvky demokracie založenej na trojčlennom senáte postavenom na náhodnom výbere zástupcov, ktorí nie sú motivovaní finančnou odmenou, ale službou spoločnosti.

Zlá je vláda mnohých. Nech vládne jeden!

– Aristoteles

Odmietam kapitalizmus ako ekonomické riešenie. Som zástanca nefinančného systému, kde hlavným „platidlom“ je osobná reputácia a celkové spoločenské blaho. To, čo človek môže vlastniť je priamoúmerné schopnosti s danými prostriedkami efektívne pracovať. Každý človek by mal mať prístup k zdrojom našej planéty v rozsahu svojej kompetencie, ktorá je objektívne validovaná. Každý človek by mal mať základný „príjem“ v zmysle pokrytia bežných ľudských potrieb, napr. strava a bývanie. To isté platí o prístupe k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Vzdelanie či kultúra musí byť prístupné každému. Som zástancom 100% transparentnosti a preto aj evanjelista open source.

Mám alergiu na neo liberalizmus, ktorí je rovnako totalitný ako neo nacistické hnutia. Verím v slobodu slova! Toto slovo však nesmie by nemalo byť nástrojom intolerancie, manipulácie alebo populizmu. Som kultúrnym veľvyslancom a vidím zmysel v zachovávaní tradícií všetkých národností. Nie v zmysle povyšovania sa, ale rozmanitosti, ktorú to prináša. Avšak aj multikulturalizmus by mal mať svoje hranice!

Nesúhlasím s tebou. Ale budem brániť tvoju možnosť sa vyjadriť!

– Neznámy autor

Trošku optimizmu

Ctím si život. Je to dar. Do dnes verím v nutnú morálku a ľudskú vynaliezavosť. Milujem rozumné rozhodnutia a šťastné konce. Preto neznášam nespravodlivosť, hlúposť a predovšetkým pokrytectvo. Nečakám od ľudí pochopenie, azda len pokoj. Nehľadám ani dokonalosť. Bez chýb by nebol priestor kam smerovať…

Krása nespočíva v dokonalosti. Práve naopak, dokonalá krása sa ukrýva v nedokonalosti.

– Neznámy autor

Viera a duchovno

Nie som ateista. Síce som filozofický nihilista, vnútorne inklinujem k subjektívnemu tradicionalizmu. Uznávam niektoré staré náboženstvá ako vyjadrenie hlbšej podstaty a úcty či prepojenia s predkami. Nemyslím si, že tradicionalizmus je spiatočníctvo. Augmentované teologické náuky môžu byť vyspelým spôsobom ako vypovedať pravdivo a zároveň zaujímavo múdrosti našich predkov. To však neznamená, že sa zúčastňujem pochybných rituálov alebo som zvestovateľ novej teologickej náuky. Som otvorený diskutovať na tému duchovna, nie však podliehať doktrínam. Duchovno je osobné a takým by aj malo ostať!

Na úvod si povedzme, čo to duchovno podľa mňa je. Duchovno pre niekoho je rituál. Odriekanie mantier či akési nadpozemské zážitky. Môže to byť aj svätonázor. Pre mňa je to proces každého jedinca pracovať so svojim potenciálom, predovšetkým vnímania súcna vlastnej existencie. Viera sa preto nemusí obtierať len k náboženstvu a nemusí sa zaoberať otázkou čo bolo na počiatku. Malo by sa však zaoberať otázkou: „Prečo tu sme?“ alebo „Aký zmysel má môj život?“. Odpoveď, že život nemá zmysel alebo je náhoda je tiež validná odpoveď. A nemal by jej nikto upierať právo existovať.

Ešte doplním, že nie som fanúšikom fundamentalizmu. To znamená, že nedržím sympatie k väčšine svetovo uznávaných náboženstiev. Nie pre svoje učenie a doktríny, ale pre spôsoby akými sa presadzujú. To neznamená, že držím zášť k veriacim. Práve naopak. Je mi ľúto každého, kto sa nemohol slobodne rozhodnúť a stal sa obeťou kultúrneho znásilnenia.