Úpadok kinematografie: Kultúrna diagnóza, alebo len ilúzia nostalgie?

Filmy boli vždy moja srdcovka. Sú médium, ktoré mohlo človeka podobne ako knihy, divadlo či hudba preniesť do iných svetov za účelom kultúrneho obohatenia. V posledných rokoch je vidieť značný úpadok kvalitných filmov. Alebo nie?

🎬 Úvod: Zlato premenené na plast

Kedysi sme odchádzali z kina s pocitom, že sme zažili niečo výnimočné. Filmy ako MatrixPán prsteňovStar Wars (originálna trilógia)Schindlerov zoznamÚtek z väznice Shawshank, či Terminátor 2 sa zapísali do histórie nielen tržbami, ale aj nespochybniteľnou umeleckou kvalitou, hlbokou výpovednou hodnotou a generačným dopadom. Dnes? Namiesto toho dominujú rebríčkom streamovacie série, remaky, superhrdinovia, multiverzá a AI-generované dialógy.

Ale je tento pocit úpadku objektívne merateľný, alebo ide len o generačný bias? Poďme sa na to pozrieť zblízka.

🧠 1. Bias alebo realita? Fenomén „kultového filmu“ a retrospektíva

Psychológia nám hovorí o nostalgickom skreslení (nostalgia bias). Ľudia majú tendenciu idealizovať minulosť, najmä tú, ktorá bola prepojená s ich formujúcimi rokmi – tínedžerským alebo mladým dospelým obdobím.

Ale je tu háčik:

Aj keď zoberieme do úvahy tento bias, hodnotenia na renomovaných portáloch ako IMDb, Rotten Tomatoes, Metacritic alebo Letterboxd ukazujú, že počet filmov s hodnotením nad 8/10 alebo 85 % dramaticky poklesol po roku 2010 – najmä mimo nezávislej scény.

📉 2. Dôvody úpadku kvality filmov

a) Komercializácia a industrializácia Hollywoodu

• Filmy sa dnes tvoria ako produkty, nie ako umelecké diela.

• Dôležitejšie ako čo hovoríš, je koho oslovíš a koľko predáš.

• S tým súvisí aj dominancia franchise a sequelov – istota pre investorov, nuda pre diváka.

b) Streamingové platformy a pretlak obsahu

• Netflix, Amazon, Disney+ a ďalšie pumpujú obrovské množstvo produkcie, často bez hĺbky a bez dlhého vývoja.

• Algoritmy určujú, čo vznikne, nie vízia tvorcu.

• Kvalita ustupuje kvantite.

c) Zmena pozornosti divákov

• TikTok, Reels, YouTube Shorts: kultúra okamžitého uspokojenia mení aj to, ako konzumujeme príbehy.

• Diváci často nemajú trpezlivosť na pomalé rozprávanie, budovanie atmosféry a komplexný vývoj postáv.

• Preto sa aj filmy skracujú, zjednodušujú a vizuálne “prekrikujú”.

d) Ideologická cenzúra a obava z rizika

• Tvorcovia sa čoraz viac boja kontroverzných tém, aby „neublížili“ niektorej skupine. Výsledkom je sterilita.

• Klasické filmy často kládli provokatívne otázky a nútili k zamysleniu – dnes prevláda “bezpečné” moralizovanie.

e) Zánik stredného rozpočtu

• Kým v 90. a 2000. rokoch vznikalo množstvo filmov so stredným rozpočtom (20–70 miliónov USD), ktoré umožňovali kvalitnú produkciu bez megaefektov, dnes ide Hollywood buď „za milióny“, alebo „za drobné“.

• Výsledok: buď Avengers, alebo festivalový experiment – nič medzi tým.

🧑‍🎨 3. Kde sú dnešní Spielbergovia, Nolanovia či Wachowski?

Niektorí autori sa ešte držia – Christopher Nolan, Denis Villeneuve, Ari Aster, Robert Eggers či Jordan Peele. No aj títo musia často bojovať s produkčnými obmedzeniami a tlakom na ziskovosť.

Zároveň mladí filmári majú problém preraziť, ak neprichádzajú s instantným obsahom vhodným na virálny marketing. Kultúrne a intelektuálne náročnejšie filmy sa často strácajú v algoritmickom šume.

📊 4. Čísla hovoria za všetko?

Dekáda Počet filmov nad 8/10 (IMDb Top 250) Oscaroví víťazi s hodnotením nad 85 % (RT)

1990–1999 45 (7/10)

2000–2009 38 (6/10)

2010–2019 19 (3/10)

2020–2024 6 (1/5)

Poznámka: čísla sú ilustratívne, nie exaktne spočítané, no kopírujú reálne trendy.

🧴 5. Autenticita vs. Hollywood

V istom zmysle je úpadok kinematografie podobný ako téma o BIO produktoch.

Ľudia chcú „prírodzené“, autentické a pravdivé, no pri pokladni siahnu po lacnom fast-foode.

• V oboch prípadoch hrá rolu masová výrobanižšia kvalitaagresívny marketing a povrchný konzum.

Čo proti tomu môžeme robiť?

  • OLED (odporúčať originálne filmové tituly, podporovať kino).
  • Investičné riziko štúdií opäť do scénarov a nových hlasov (ako navrhuje James Gunn) .
  • Vzdelávanie filmových kritikov, aby sa vracali k hlbokej analýze, nie PR-priateľských hodnoteniach .

alebo sa odvrátime od Hollywoodu a venujeme pozornosť:

nezávislej scény (A24, Neon, Európsky film)

festivalom (Cannes, Berlinale, Karlove Vary)

AI nástrojom a mikrobudget kinematografii (YouTube tvorcovia, open-source strih, iPhone produkcia)

Skutočná budúcnosť kvalitného filmu možno neleží v multiplexoch, ale v podzemí digitálneho sveta, kde si divák nájde nie to, čo je najhlučnejšie, ale to, čo je najpravdivejšie.