Sme len nájomníci vo vlastných životoch? Posledné udalosti vo svete technológii len pokračuje v dlhodobom trende digitálnej technokracia v podobe korporátneho feudalizmu, ktorý by konšpirátori mohli nazvať novým svedovým poriadkom (New World Order), ktorého cieľom je zbaviť ľudí vlastníctva a nastoliť ekonomiku nekonečného nájmu. A to všetko za potlesku modernistov a technologických nadšencov, čo pripomína obraz galaktického senátu, ktorý rovnako za potlesku a ovácií odovzdal moc do rúk imperátorovi (Hviezdne Vojny).
Nedávno herným a technologickým svetom otriasla správa, ktorá málokoho prekvapila, no o to viac by mala desiť.
Spoločnosť Sony čoraz agresívnejšie pretláča čisto digitálnu distribúciu a podľa interných odhadov a strategických plánov smeruje k tomu, že do roku 2028 definitívne ukončí výrobu a predaj fyzických diskov. Ironické. Presne tá istá spoločnosť, ktorá si uzurpovala výhradné práva na ich výrobu a licencovanie. Ale nikoho príčetného a vedomého dystopický korporát s názvom Sony neprekvapí.
To, čo PR oddelenia Sony prezentujú ako „optimalizáciu distribúcie“, „pohodlie pre hráča“ a „zelenú ekologickú budúcnosť“, je v skutočnosti masívny korporátny prevrat a pľuvanec do tváre slobodnému trhu a slobode vôbec.
Vstupujeme do éry digitálneho feudalizmu, kde nevlastníme nič a korporáciám platíme za privilégium existovať v ich ekosystémoch.
A bude horšie…
Právna a ekonomická realita
Kúpa diela už nie je vlastníctvom.
Z ekonomického a právneho hľadiska sme svedkami tichej rituálnej popravy niečoho, čo po stáročia formovalo slobodný trh: doktríny prvého predaja (First Sale Doctrine).
Keď ste si v minulosti kúpili knihu, platňu alebo kazetu, stali ste sa jej majiteľom – fyzickým vlastníkom. Mohli ste ju predať, darovať, požičať susedovi alebo odložiť na poličku či do trezora, kde na ňu nikto nemal dosah.
Dnes, pri kúpe digitálnej kópie hry, filmu či softvéru, neplatíte za produkt. Platíte za EULA (End User License Agreement) – dočasnú, odvolateľnú licenčnú zmluvu na spustenie kódu.
To nás dostáva do celkom novej pozície, kde sme len digitálni otroci. Pracujeme a platíme podľa diktátu centralizovanej moci. Ale nevlastníme, slobodný trh prestáva existovať.
Právny paradox súčasnosti
Ak sa nákup nerovná vlastníctvu, potom pirátstvo nemôže byť krádežou. Je to len neautorizované používanie licencie. Korporácie však chcú oboje – absolútnu kontrolu nad distribúciou a zároveň trestnoprávnu ochranu ako pri fyzickom majetku.
Už dnes vidíme precedens, kedy legálne zakúpený obsah mizne z knižníc používateľov (ako to pred časom predviedlo Sony s obsahom od Discovery, alebo Ubisoft pri zmazaní hry The Crew z účtov hráčov). Akonáhle zmiznú fyzické disky, stratíme akúkoľvek páku. Trh s bazárovým tovarom zanikne, čím korporácie získajú absolútny monopol na cenotvorbu.
Z pohľadu investorov a kapitalizmu je to víťazstvo rentierskeho kapitalizmu (korporátny feudalizmus), ktorý súkromné vlastníctvo jednotlivca likviduje v prospech nekončiaceho nájmu. Z pohľadu investora je to dobrý ťah, kde spoločnosť maximalizuje profit a zefektívňuje distribúciu. To zákazníkom podá sladkými PR rečami marketingových guru. Pritom je to v rozpore samotného kapitalizmu, ktorý sa mení na centralizovanie trhovej sily.
A to nie je všetko.
Ďalším následkom je kultúrna a historická katastrofa v podobe prepisovanie kolektívnej pamäte. Svet, ktorý sme žili zrazu neexistuje. Stal sa nevhodným. V priamom prenose sa deformuje minulosť pre potreby prítomnosti.
Pomocou AI je táto kedysi náročná mágia vyžadujúca množstvo talentovaných jedincov otázkou sofistikovaného promptu. Nikdy nebolo jednoduchšie tvarovať naše spomienky a realitu za pochodu politického diktátu.
Psychologický a kultúrny dopad tohto stavu je naozaj desivý. Fyzické médium je nemenný historický artefakt a kultúrny otlačok. Je to odkaz minulosti do prítomnosti. Ak raz máte na disku alebo papieri verziu diela z roku 1995, je takmer nemožné ju zmeniť bez viditeľného zásahu. V čisto digitálnom svete, závislom od neustálych aktualizácií, sa však kultúra stáva tekutou a ohybnou podľa aktuálneho trendu či politického tlaku.
Retconning (prepisovanie histórie)
Cez vynútené online aktualizácie môžu korporácie kedykoľvek zmeniť dialógy vo filme, upraviť text v knihe alebo odstrániť pasáže z hry, ktoré už nezodpovedajú aktuálnej politickej či spoločenskej dogme.
Disney, HBO ako aj iné stanice už takúto čistku započali. Menia obsah diel alebo diela úplne vyradia z knižnice. Tento na prvý pohľad nevinný akt mení celkový obraz o antropologickej podstate spoločenskej evolúcie. Ak by ste chceli niekedy ukázať vášmu dieťaťu obraz spoločnosti, ktorá má byť príkladom (inšpiratívnym alebo odstrašujúcim), cez dielo z minulosti, tak nebudete mať istotu, že sa obsah medzičasom nezmenil. Možno narazíte na cenzúru či upravenú verziu, ktorá deformuje spomienky a identitu k realite, ktorú sme žili. Aj takto strácame kontext o obraze kým sme lebo netušíme čo nás formovalo v kontexte doby a priestoru v ktorom sme žili.
Predstavte si, že sa bez vášho vedomia zmenila podoba vzácneho umelecko-historického diela. Vaše hodnoty a väzby k tomuto dielu v tom momente pretrhnú. A hoci si mnohí ten rozdiel nevšimnú, faktom ostáva, že už nejde o originál. Kópia Mona Lisy nikdy nebude mať hodnotu originálu!
Dlhé tisícročia si filozofi kladú otázku kým sme a čo nás definuje – sme otroci osudu alebo slobodné bytosti?
Jedno je isté. Naša myseľ a konanie je výsledkom kontinuity a schopnosti pamäte. Ak nemáme spomienky a schopnosť rozlišovať naše predošlé skúsenosti od tých prítomných, tak nie sme nič viac ako stroje a balancujeme na pomedzi šialenstva. Stratíme tak schopnosť definovať samích seba. Či ako jednotlivec alebo kolektív.
Erich Fromm vo svojich úvahách v knihe Mať či byť sa zaoberá zmenou psychológie pod tlakom prechodu od vlastnenia k prenájmu. Ak nič nevlastníme, strácame kotvu v materiálnom svete. Naša identita sa stáva závislou od externého digitálneho prúdu, ktorý nám môže kedykoľvek vypnúť niekto iný.
Likvidácia archívov
To, čo nevyhovuje momentálnej ideológii alebo je ekonomicky nerentabilné, jednoducho prestane existovať. Historická pamäť ľudstva sa scvrkne na to, čo schvália algoritmy, politika, licencie a manažmenty firiem ako Sony, Google, Microsoft či Apple.
Aj takýmto spôsobom sa stávame nevedome zmanipulovanými konzumentmi bez koreňov. Ak nemáte možnosť niečo reálne vlastniť a archivovať, strácate kontrolu nad svojou kultúrnou identitou. A zatiaľ čo v prvej línii tohto boja prichádzame o hry a filmy, v druhej línii – priamo v našich operačných systémoch – prichádzame o posledné zvyšky súkromia. Pomaly strácame slobodnú vôľu a nevedome preberáme rolu a vedomie robotov. V kombinácii z nás korporácie ozobávajú a získavajú cenné údaje, ktoré v mene zisku používaju proti nám.
Na mechanizmus kontroly nadväzujem v samostatnom článku: Telemetrické panoptikum.
Možné riešenia
Aby sme neostali len v pesimizme, tak existujú aj nenásilné formy odboja.
Pri operačnom systéme je to jednoznačné. Linux (napr. Fedora) a BSD. Existujú aj iné možnosti, ale ich nasadenie a užívateľský zážitok nie je pre netechnických užívateľov ideálny.
Následne zvážte kúpu staršieho mini počítača alebo NAS, kde si svoje citlivé údaje budete ukladať. V žiadnom prípade nezverte svoje údaje Microsoftu, Google ani inému zahraničnému poskytovateľovi. Výnimkou môžu byť lokálni provideri a združenia, ktoré používajú vlastnú infraštruktúru. Zameriavajte sa na decentralizované riešenia.
Ak ste hráč, tak nepoužívajte pri nákupe hier Steam! Jediné rozumné riešenie mimo kúpy fyzických diskov je platforma GOG.
Ak je to možné, kupujte výhradne fyzické kópie diel. Nie prázdne obaly s licenciami, ale fyzické disky!
Podporte a šírte:
- Electronic Frontier Foundation (EFF) – Bojuje za digitálne práva.
- Free Software Foundation (FSF) – Podporuje slobodný softvér.
- Archive.org – Archivuje kultúrne dedičstvo.
- Petície a protesty proti DRM, EULA a zániku fyzických médií (napr. proti Sonyho plánom ukončiť výrobu diskov).
- Lokálne kníhkupectvá a obchody – Zachovanie fyzického trhu
Minimalizujte vplyv korporácií. Nepoužívajte ich vyhľadávače a software, ktorý vás sleduje a zbiera telemetrické údaje. Namiesto Google používajte prehliadače ako DuckDuckGo alebo Ecosia.
Všetky automatické aktualizácie vypnite! Neaktualizujte nič, čo neviete vrátiť späť a doposiaľ to fungovalo!
Nepoužívajte zariadenia, ktoré sú ikonou konzumerizmu a podliehajú zastarávaniu ako sú výrobky Google, Apple či Microsoft. Rovnako tak dbajte na kvalitu použiťých materiálov a možnosť opravy. Pri počítačoch zabudnite na Apple a voľte značky ako Framework alebo Starlabs, ktoré naviac ponúkajú otvorené kódy a ovládače k svojim zariadeniam. Od výrobcu vyžadujte zdrojové kódy. Vyhýbajte sa zariadeniam, ktoré fungujú cez cloud a servery, ktoré si neviete rozbehnúť lokálne.
Pri mobiloch voľte značky ako Fairphone alebo Volla phone.
Minimalizujte používanie AI/LLM, ktoré o vás zbierajú údaje a neviete ich spravovať/vymazať. Ak je to možné používajte vlastné lokálne AI/LLM alebo Európsky mistral.
Vždy keď je to možné voľte lokálneho výrobcu!