Nedávny úspech americkej FBI, ktorej sa podarilo utiahnuť slučku okolo 19-ročného hackera zo skupiny Scattered Spider, zaplavil titulky technologických médií.
Príbeh sa predáva výborne: zlý kyberzločinec, ktorý vydieral korporácie, bol chytený vďaka sofistikovanej práci vyšetrovateľov. Povrchná prezentácia tohto úspechu však maskuje desivú skutočnosť, ktorú IT experti a kryptopunkáči tvrdili už roky.
“Hacker” nebol chytený kvôli chybe vo svojej VPN. Bol chytený preto, že operačný systém Windows na pozadí generuje permanentný digitálny odtlačok – GDID (Global Device Identifier) – a odosiela ho spolu s podrobnou telemetriou priamo Microsoftu. Bez vedomia používateľa. Bez možnosti kontroly.
Alibistické klamstvá o stabilite a bezpečnosti
Korporátna lož o „stabilite a bezpečnosti“ vyplávala na povrch a obavy expertov na IT bezpečnosť neboli len strašením na úrovni konšpirácie.
Desiatky rokov nás technologickí giganti ako Microsoft, Apple či Cisco presviedčajú, že zber dát a telemetria slúžia výhradne na „zlepšovanie služieb“, „analýzu pádov aplikácií“ a „zaistenie stability“. Prípad s GDID definitívne strhol túto masku.
Telemetria je zbraň hromadného sledovania s duálnym použitím.
Firmy v našich zariadeniach úmyselne udržiavajú a implementujú identifikátory viazané na hardvér a inštaláciu. CISCO a ďalšie šmíracké firmy na chrbticiach sieti monitoruje sieťové toky na nízkej úrovni. Apple kontroluje ekosystém uzatvoreného hardvéru a Microsoft loguje každý krok vo Windowse. Tieto dáta sú komodifikované a v prípade potreby – či už na základe súdneho príkazu alebo tajných memoránd (ako program PRISM) – odovzdávané inštitúciám (nie len štátnym).
Všetky “nesúhlasy” so zberom dát a vypnutím telemetrie sú placebo efekt, ktorý dáva užívateľom a expertom v oblasti bezpečnosti pocit kontroly. Žiadne GDPR sa nekoná!
Každý prehliadač v sebe nesie kód, ktorý o vás zbiera údaje a následne odosiela informácie so špecifickým identifikátorom, ktorý sa navonok tvári ako anonymizovaný token. Ten je na základe špecifík unikátnym odazom vašeho zariadenia či správania. Je to váš digitálny otlačok o ktorom málokto premýšľa. Pomocou pokročilých technológii ako je práve AI vedia relatívne presne zkonštruovať váš osobný profil a digitálnu kópiu osobnosti. To si aspoň myslia. Desivé. Nepripomína vám to niečo?
Od chytania hackerov k perzekúcii disidentov
Dnes sa väčšina populácie nad týmito zisteniami len pousmeje s vetou: „Ja nerobím nič zlé, mne to nevadí.“ To je však fatálne nepochopenie fungovania nerovnomernej distribúcie moci.
Architektúra totálneho sledovania, ktorú Big Tech vybudovali, je neutrálna len do momentu, kým je relatívne stabilná politická situácia. Relatívna preto, že žiadne krízy nikto nehlási dopredu. Stanú sa zo dňa na deň. Rovnako ako sú vojenské akcie, ekonomické pády, pandémie a pod.
Stačí drobná zmena. V politických kruhoch to začne vrieť a misky váh sa razom zmenia. Nástup autoritárskeho a totalitného režimu alebo len posun definície toho, čo je „spoločensky nebezpečné“, a tieto nástroje začnú slúžiť na:
- Efektívnu politickú perzekúciu: Systém, ktorý dnes lokalizuje hackera, zajtra s rovnakou presnosťou lokalizuje novinára chrániaceho svoj zdroj, organizátora pokojného protestu alebo človeka s „nesprávnym“ politickým názorom.
- Ovplyvňovanie verejnej mienky: Ak korporácie vedia cez telemetriu presne profilovať, aké aplikácie spúšťate, aké weby navštevujete a ako sa správate na úrovni OS, dokážu v kooperácii so štátnou mocou nasadiť psychologické operácie (PsyOps) a cielenú propagandu s chirurgickou presnosťou.
Architektonická nutnosť odporu
Tieto odhalenia potvrdzujú, že digitálna sloboda už nie je niečo, čo dostaneme v prednastavenom stave (by default). Ak používate mainstreamový proprietárny softvér a hardvér, ste monitorovaný a váš digitálny majetok vám nepatrí.
Zdánlivo ako jediná cesta von je vedomý technologický odchod (decoupling). Existujú však metódy a cesty, ktoré hlavný prúd odmieta a nevedome vytláča na okraj.
Z morálneho a politického hľadiska je dnes prechod na open-source alternatívy (Linux, BSD), dôsledná sieťová filtrácia na vlastnom hardvéri (AdGuard Home, Pi-hole, firewally s otvoreným kódom) a podpora fyzických a nezávislých médií aktom občianskeho odporu. Ak odovzdáme kontrolu nad tým, čo vidíme (médiami) a ako fungujeme (OS), vzdávame sa kontroly nad slobodou a vlastným vedomím.
A síce snahy mafianských štátov o vlastníctve našich duší budú pokračovať nesmieme sa vzdať. Odpor nie je márny – je nevyhnutný!