Mnohí sa falošne domnievajú, že na počiatku všetkého bolo svetlo. Akási dobrotivá bytosť, ktorá pohla vecami. To je v rozpore s poznaním väčšiny starých duchovných učení. Je však jednoduchšie veriť v niečo lepšie stráviteľné pre našu psychiku. To samozrejme neznamená, že to je pravda.
Podľa všetkého na počiatku bola ničota. Bola to čierno čierna tma. Akoby priepasť bez vedomia. Číra temnota, ktorú si nedokážeme ani len predstaviť. Je to hlboké prázdno. Mentálne ako aj priestorové. Je to opak toho, čo poznáme. Niekto by povedal, že stelesnenie zla.
Dotyk prázdna mnohí z nás zažili. Prevažne ide o momenty hlbokého zúfalstva a beznádeje. A to je len ochutnávka. To čo sa nachádza za hranicami poznaného nám nie je odhalené. Buďme za to vďační.
To čo prežívame dnes je evolúcia vedomia. Niečoho, čo vzniklo v prúde chaosu ako vedľajší produkt – akási náhoda. Azda niekto viac zasvätený by vedel o udalostiach vzniku viac povedať.
Nedá mi však poznamenať, že neverím, že produktom tejto náhody bol jeden jediný a mimoriadne žiarlivý boh mimo náš priestor. Treba si uvedomiť, že náš fyzický priestor je od duchovného ohraničený z podstatných dôvodov. A akékoľvek božstvo alebo duch, ktorý je mimo náš priestor je zaiste viac silou chaosu a pôsobenia temných síl ako evolúcia vedomia – živého ducha.
Návrat do stavu počiatku si nepredstavujme ako návrat do niečoho blaženého. Predstavte si to ako výjav pekla. Masa prepletených ľudí a množstva iných bytostí. Jeden cez druhého natlačení na sebe v obskúrnych tvaroch. Potrhaní na časti sa mieša jedno telo s druhým. Ťažko povedať či ide ešte o telá. V absolutnej agónii a beznádeji a za sprievodu zúfalých výkrikoch sa predierajú k vám – k vedomiu. Sú ako zombie, prázdne schránky, ktoré sa chcú vyslobodiť. Bráni im v tom však dravá sila ničoty, akási čierna diera, ktorá ich ťahá do svojho stredu, kde ich požiera a zároveň necháva v stave ubohej neexistencie. A zrazu ste tam vy. Svetielko vedomia. Svetlo na konci tunela. Obvod tunela sa rytmicky roztancuje a kolomaž končatín sa k vám naťahuje. Chcú von! A vy viete, že ak neújdete, tak skončíte ako oni. To je priestor pred ničotou.
Toto je len ľahký úvod do priepasti, ktorej hovorím ničota. Zlá? Neviem. Proste vody chaosu. Večne hladné. Je to predátor, ktorý vyčkáva na svoju príležitosť. Nie je to však vedomie ako ho poznáme my. Nemá myseľ. Je to iba elementárny princíp, ktorý tu vždy bol. A musí byť. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho duchovného kozmu. Treba si len uvedomiť, že tu takéto sily sú a budú robiť všetko preto aby rozbili škrupinu našej reality.
Netreba si to predstavovať ako v nejakom americkom filme, kde cez portály k nám budú vnikať zvláštne bytosti z akýchsi iných dimenzií. Treba si uvedomiť, že opísať skutočno, ktoré sa odohráva za oponou je nesmierne náročné. Niekomu sa môže zdať smiešne, keď číta staré náboženské texty, kde bohovia zmáhajú boj s inými bytosťami mimo ich realitu a svet. Podľa Keltov je nad našim svetom svet predkov, ktorý na nás pôsobí. Elfovia či bohovia tam vedú vojny a so smrteľníkmi hrajú hry. Moderný človek sa môže smiať. V jeho realite nevidí žiadnych bohov. Vidí len hmotu. Lenže to, že hmota sa skladá z malých častíc, ktoré sa obrovskou rýchlosťou teleportujú naprieč vesmírom už nerieši. Všetku svoju myseľ sústreďuje na zmyslami uchopiteľné.
Chaos do nášho sveta neustále vstupuje. Je jeho súčasťou. Jeho prejavmi môžu byť choroby, zlé myšlienky a pod. Vytvoriť čistý svet, kde sily chaosu nebudú je v tejto etape evolúcie nemožné. Je preto dôležité v ťažkých chvíľach prejavovať maximálnu bdelosť a sebaovládanie. K tomu je zapotreby tréning. Iba tak sa môžeme vyslobodiť z možnej temnoty. Je to cesta k povzneseniu a pochopeniu beštie. Viac príbeh o Fenrirovi a Tyrovi.
Chaos netreba ignorovať a tváriť sa, že neexistuje. My samotní sme produktom chaosu, ktorý sa vyvíja. Chaos má svojich „služobníkov“. Niekto ich nazýva anjeli, iní zase démoni. Čo kultúra to iný názov a účel. Nesnažme sa temnotu skrotiť, lebo nás porazí. Cesta bude zrejme viac v jej pochopení a prijatí ako odmietaní.
Naši predkovia, ako je to opísané v mnohých posvätných textoch zmáhajú boj so silami chaosu aby náš svet nepadol. Niektorí sa znovu rodia aby vedeli za čo bojujú. Iní majú viac šťastia a iní skončia ako pokrm pre ničotu, ktorá z času na čas vyvrhne nové vedomie. Niektoré sú kolektívom, iné silné individuality. Zanikajú a znovu sa rodia. Pre nás môžu byť aj bohmi. Jedni nám chcú pomáhať, iný nás chcú zlomiť. Bohovia k nám prehovárajú pomocou myšlienok. Je preto veľmi dôležité vedieť aké myšlienky a bohov chceme živiť. Rituál, to nie je len tanec okolo ohňa. Rituál je pravidelný myšlienkový proces. Niečo, čo vykonávame oddane a pravidelne.
Koľko z našich rituálov je čistých a koľko nebezpečných pre naše existovanie je témou do budúcnosti. Čo však môžeme urobiť už teraz je zastaviť a zamyslieť sa. Nazrieť do seba a odhaliť všetkých duchov, ktorí k nám prehovárajú a ktorých živíme. Možno budete prekvapení koľko ich je a koľko z nich nám môže vážne škodiť.