Kategória: Poézia
-
Moderné víly
Zvláštny život vedú,holubičky krásne naše,sú pre centíky šťastné,a veľké oči pre nič majú. V malej izbičke v diaľave snívajú,o veľkom dome bez života škriekajú,nervy a myseľ trhajú,pochybnosť zasievajú. Sú ako syrény,nešťastnice,pobehlice,devy moreny! Slobodnú dušu požierajú!Beda, keď im nevyhovieš,ložko smilné nezahreješ,rýchlo ťa preklínajú!
-
Krutosť
Sedím v starom kresle,pozorujem svet za oknomočami behám za svetlomprichádzajú otázky zbytočne… Kde je ten krásny život?Kde sme sa vytratili? Prečo zabíjame mladosť?Prečo sa nesmejeme dosť? Čo sa to s nami stalo?Čo sa to porobilo?Ako sa to medzi nami objavilo?A prečo mi len ticho odpovedalo?! Nemáte vari už divadla dosť?!Čo ešte viac potrebujeme?Vari každý málo…
-
Možno raz
Aká to krutá bolesť je, keď ťa pravda zháta, keď ťa slovo blízkych zrádza.Aká to apatia, keď srdce sťažka tlieska, keď posledné hromy bijú, to skaza.Aká to agónia, keď stuha nemá konca, keď vládne sklamanie, sťažka boskané.Veď aká to pravda pravdivá, keď zloba je jedna, aj to pokolenie tvoje, skazené.