Internet ovládol Sauron a jeho Uruk. Zvyšky slobodného internetu utekajú do pevnosti obkolesenej nedostupnými horami v helmovom žľabe. Aj takto by sa dala opísať súčasná podoba internetu, kde jeden chce vládnuť všetkým…
Internet bol dlhé roky médiom informácii a predovšetkým slobody. Bohužiaľ bol. Už dlhé roky sme svedkami snáh o jeho oklieštenie. Regulácie a rôzne snahy obmedzovať prístupnosť informácii štátmi a úradmi začínajú byť pekne otravné. Mainstreamové média si uzurpujú právo na pravdu a upevňujú si svoje postavenie ako diktátori v rozvojových krajinách. Odporcovia musia byť umlčaní. Žijeme ešte vôbec v slobodnej spoločnosti?!
Neprebádané množstvo informácií uložených v klastroch dátových úložísk čakajúc na svoje objavenie. Človek sa cíti ako Indiana Jones odhaľujúc rôzne spiknutia, proroctvá a tajomstvá starých civilizácií. Každý deň Vás čaká nové prekvapenie. Skutočne. Nikdy neviete na čo nové a vzrušujúce natrafíte. Občas je to divoký západ v kyber-svete. Prapodivný odkaz informačnej doby. Avšak to sa začína meniť. Zásadne.
Je neslýchané, že ľudia, ktorí sa nejako neprispeli k tomu ako internet vyzerá o ňom zrazu idú rozhodovať. Nech si všetci tí, čo sa im podoba divokého internetu nepáči odpoja kábel a neotravujú život ľuďom, ktorí s internetom takpovediac vyrastali. Nestačí, že nás obviňujú z toxického správania, oni si proste potrebujú z internetu spraviť Veľkého Brata. Neviditeľný dozorca, ktorý nás triedi a vychováva.
Krátka genéza divokého internetu
Pamätám sa na tie časy ako keby to bolo včera. Internet bolo zvláštne miesto. A stále miestami je. Avšak za posledné roky nastala citeľná premena. Od slobodného média, kde sa stretávala inteligencia a originalita sme sa dopracovali k bezduchej komercializácii a racionalizácii. Nápaditosť a farebnosť nahradila tendenčnosť a funkčnosť. A keďže internet do veľkej miery začal formovať spoločnosť, odrazilo sa to aj na celkovom globálnom myslení.
Internet vtedy bol cesta ako spoznať zaujímavých ľudí po celom svete. Iných ľudí. Bola to bašta inakosti. Skutočný liberalizmus. Ľudia, ktorí sa v bežnej spoločnosti necítili slobodne boli zrazu prijatí. Mohli medzi sebou otvorene diskutovali na rôzne témy a na hlbokej úrovni. Presný opak toho, čo poznáme dnes!
S komercionalizáciou internetu nastáva obdobie silného úpadku inakosti na internete. Inakosť a originalitu nahradila komercia, zisk a prestíž. Tých, ktorí sa nechceli prispôsobiť najprv osočovali a zosmiešňovali. Potom strašili. Nakoniec ich vytesnili pomocou konvenčných nástrojov v mene pokroku a v prospech konzervativizmu.
Celé to začalo krásnou myšlienkou. Ľudia chceli byť na internete. A niekoho napadlo dať internet všetkým. Urobiť ho dostupným. Skvelý nápad. Každý sa mohol pridať a byť sám sebou. Akurát… Zrazu prišlo uvedomenie. Internet je viac ako len zábavka inžinierov a čudákov. Je to možnosť ako ľudí uväzniť v digitálnom priestore! Spraviť z nich akolytov novej doby. Vytvorili egregor božstva! Sterilizovali internet od „baktérií“, z ktorých to celé vzniklo a vniesli do neho strojové myslenie. Preč s inakosťou! Nech jedna pravda vládne všetkým! Začala krížová výprava proti tým, čo nesúhlasia.
Byť na internete prestalo znamenať byť sám sebou. Stalo sa nutnosťou. Internet začal byť trhovisko. Ľudia sa začali pretekať o miesto na ňom. Byť na internete začalo byť športom a prestížou. S narastajúcim počtom užívateľov internetu sa z malých komunít začali utvárať veľké celky. Tie začali žať úspech a dneska sú z nich korporátne spoločnosti. Tie rovnako ako Saruman rýchlo zabudli na svoje počiatky a začali priestor okolo seba uzurpovať a upravovať podľa obrazu svojho. Vytvorili pravidlá podľa ktorých sa všetci musia na internete správať.
Vek dezinformácií
Či sa nám to páči alebo nie, internet sa stal studňou a zdrojom dezinformácií. Je to bohužiaľ tak. Aj keď sa to dalo čakať, stalo sa to náhle. Príliš rýchlo na to aby sme sa na to pripravili. Je to však tak trochu dozvuk starého internetu, posledných bojovníkov inakosti. Nechcú sa vzdať. Svojou naivitou však prispievajú k rozvratu a zbytočnému treniu.
A tak žijeme v dobe dezinformácií, ktorá je produktom polarizácie internetovej komunity. A napokon dneska si môže kdekto zaplatiť kampaň na sociálnych sieťach a šíriť svoju propagandu. Od komerčnej masáže na CBD olejčekov až k politickej agende na destabilizácii štátov.
Celé to podtrhuje umelá inteligencia, ktorá nemá emócie ani morálku. Je riadená globálnymi kapitálovými spoločnosťami a politickými skupinami, ktorých jediný zámer je hromadenie aktív a udržovanie svojho postavenia.
Umelá inteligencia poslušne ide podľa nastavených parametrov. Nereptá a vie zbierať aj tie najpikantnejšie informácie o užívateľoch internetu bez ich vedomia. Nás tichý spoločník pri surfovaní internetom.
To je daň za strojové myslenie. Slepú vieru vo vedu a spochybňovanie čohokoľvek mimo komfortné hranice nášho možného chápania. Snaha o hlbšie pozorumenie existencie vedomia je zosmiešňované. Šanca, že sa odovzdáme skutočnosti, že o niečom niečo nevieme je často bolestivá. A preto často aj v kruhoch moderných „intelektuálov“ vytesnená. Ktokoľvek, kto sa snaží status quo narušiť je považovaný za šarlatána. A občas aj oprávnene.
A tak sa dostávame do zvláštnej situácie. Baktérie sa búria a vytvárajú hluk, ktorý hlavnému prúdu nevyhovuje. Na internete a v médiach už dlhšie prebieha akási informačná vojna. Tu si treba uvedomiť, že vo vojnách vyhráva vždy ten silnejší. A tak niet divu, že aj v tomto prípade má výhodu najmajetnejší.
V dobe, keď ide predovšetkým o ekonomické ciele je to problém. A síce niekedy môže ísť len o hlúpy vtip či recesiu, hrozba týchto informácií ostáva. Štáty a politické kruhy zisťujú, že sa im to tak nejak vymklo z pod kontroly. Decentralizované peniaze, šifrovaná komunikácia podporujú anarchiu a trhy nezávislé od národných inštitúcií napomáhajú k destabilizácii storočia budovaného poriadku. Je nutné zakročiť! Len keby to bolo také jednoduché…
Nevyhnutná regulácia internetu
Množstvo hlasov volá po sprísnení dohľadu nad internetom či komunikáciou na ňom. Vyžadujú regulácie aj na úrovni bežného chatu. V článku na žive je perfektne ukázané ako média slepo propagujú nezmyselnosť regulácií ako jediného riešenia. Celý tento diktát a nabádanie podtrhuje obmedzenie komentárov pod článkom. Čoho sa redakcia Žive či autor bojí?! Pravdy?! Toxického obsahu?! V súčastnosti, keď nechceme počuť iný, či nevyhojúci názor, je štandardný postup nahlásenie alebo zablokovanie. Autom nevyhojúcich správ ostáva len zdieľať a dúfať, že odporcovia nebudú mať kanály, kde by sa k problému vyjadrili. Aj tak sa Internet začal deliť na tábory.
Opodstatnenie regulácií
Jedna vec je regulácia obsahu. Druhá zasahovanie do osobnej komunikácie v komunikátoroch, ktorých hlavnou myšlienkou je umožňovať slobodnú, bezpečnú a teda šifrovanú komunikáciu. Inými slovami mať prístup a dohľad nad obsahom, ktorý sa na nami používanej platforme šíri.
Ak uvažujete prvoplánovo tak na reguláciach nevidíte nič zlé. Ale ak ste si vedomý možného zneužívania informácií, ktoré pri takejto komunikácii poviete, tak je Vám jasné, že to nie je vôbec dobré. Ostatne o tom bola kauza bývalého zbehnutého agenta NSA Edwarda Snowdena. Mnohým to otvorilo oči. Mnohí stále nechápu. Skúsim preto ľahký príklad.
Zoberte si koľko krát ste sa rozhorčený vrátili z návštevy alebo z bežného nákupu a povedali ste určité slová, ktoré ste nemysleli vôbec vážne.
To nebude možné!
Pod dohľadom veľkého brata
Všetko čo poviete bude sledované a hodnotené. Každé jedno slovo je ukladané do dátového úložiska čakajúc na podrobné šetrenie. Každá hlasová a textová správa, fotka či video. Kategorizované a prioritizované. Vaše hobby, miesta kde ste boli, kde budete či kde aktuálne ste. Videá a filmy, ktoré ste videli, hudbu ktorú počúvate či to ako to máte radi v posteli. Vedia o Vás všetko. Cez mobily, smart hodinky, smart televízory, prehrávače, prehliadač… a to je len začiatok.
A teraz si zoberte, že toto celé stráži štát. Ten štát, ktorý nevie vyriešiť závažné problémy niekoľko dekád. Nevie postaviť nemocnice, opraviť cesty, riadiť financie, riešiť otázku pandémie a tď.
Čiže problém je, že ak Vás aj nespracuje „objektívna“ umelá inteligencia, tak úradník s EQ a niekedy aj IQ na úrovni elektrónky nie je o nič lepšia varianta. Takýto úradník pomazaný „dokonalým“ štátom Vás začne riešiť. O tom ako úrady a štát vstupuje do každodenného života a často krát šikanuje život tých, ktorí nespĺňajú nadiktované parametre asi netreba príliš zachádzať. A či je štát vzorný pri konaní svojich povinností by sa tiež dalo polemizovať. A tak nastáva otázka akým právom nás chce tento aparát korigovať v tom čo správne je a nie je?
Utópia alebo distópia
Od povahy som zrejme pesimista. Mrzí ma to. Odpustite mi moju kritickú povahu. Preto skúsim byť aspoň chvíľu idealista.
Štát je super. Žijeme v utópii… Všetci sú dobrí. Aj umelá inteligencia je dobrá. Celý svet je dobrý. To predsa nie je možné! To je aj dôvod prečo od utópie k distópii je len na krok.
Keby aj sme mali to šťastie, že žijeme v ideálnych podmienkach, kto nám môže zaručiť, že sa prudko zmení vláda a s ňou aj režim? Kto Vám z tých súčasných „voľnomyšlienkarov“ ide garantovať, že Vás na základe všetkých nazhromaždených údajov nepotriedia a nepošlú do pracovných táborov ako tomu bolo počas 2. svetovej vojny? A čo terorizmus? Čo záujmy iných – opozičných krajín?
A čo súčasné dezinformácie z oboch strán mediálneho priestoru? Či je to konflikt na Ukrajine alebo COVID. Človek ostáva zmätený a neistý. Mnoho ľudí žijúcich na okraji spoločnosti sa vždy prikloní na stranu utláčanej menšiny. Reflektuje s nimi a rozumie ich pohľadu aj za cenu zdravého rozumu. To isté platí aj o opačnom tábore, ktorý sa cíti privilegovaný na určovanie trendov a všeobecnej pravdy. Nedokáže pochopiť druhú stranu pretože nikdy nežil v ich vymedzenom životnom priestore. Dá sa hovoriť o studenej vojne informačného veku.
Treba poznamenať, že vo vojnovom stave je záujem o vaše údaje o to väčší. Nech Vám hovoria experti a odborníci na bezpečnosť čokoľvek, nikdy nebolo jednoduchšie o ľuďoch získať potrebné informácie. Jednoducho žiadne údaje o Vás v digitálnej podobe nie sú v bezpečí! Či už pre možné odcudzenie tretími stranami, korupciu alebo zneužitím pre rôzne často aj nevinné účely. To je aj dôvod prečo digitálne zdravotné karty sú nekonečný projekt. Informácie o vašom zdravotnom stave v nesprávnych rukách… mmm.
Informačný vek – éra hackerov
V súčasnom digitálnom svete môže ktokoľvek šikovnejší s konexiami alebo prístupom o vás zistiť potrebné informácie. Môže na Vás vytiahnuť dávnu špinu z minulosti. Aj keby triviálnu. Na základe toho sa vás môže pokúsiť vydierať, šikanovať či zastrašovať. Umožňuje mu vyťahovať veci na nás alebo našich blízkych. S trochou predstavivosti si viete domyslieť ako ľahko Vás dokáže ktokoľvek vydierať za jednu jedinú fotku, ktorú ste kedysi dávno niekomu koho ani nepoznáte poslali. Za pár blbo zvolených slov Vás celá spoločnosť odsúdi. Skončí vaša kariéra či vzťah. V dnešnej zhýčkanej spoločnosti bez vlastného názoru môžte prísť o veľa. Môžu to byť časti údajov vytrhnuté z kontextu ako sú rozhovory na chate, prístupy na konkrétne stránky a pod. A bohužiaľ v dnešnej povrchnej spoločnosti nikoho nebudú zaujímať objektívne príčiny.
Buďme preto realisti. Nežijeme v ideálnej spoločnosti. Ľudia majú strachy, komplexy a fóbie. O absolútnej transparentnosti nechceme ani len počuť. Je to pre mnohých nepredstaviteľné. A preto máme právo na svoje súkromie. Lenže na svete žije kopec psychopatov. Mocnosti a korporáti zmáhajú ekonomické vojny založené na malicherných základoch. A tak niet divu, že informácie o užívateľoch sa už teraz priebežne zbierajú a zneužívajú k rôznym nemorálnym účelom.
Verím, že máte dobrú predstavivosť a teraz si už viete predstaviť ako sa údaje o Vás dajú zneužiť. Ak nie, tak napíšte niečo zaujímavé na sociálnych sieťach alebo vyhoďte svoj občiansky ako aj všetky platobné karty aj s prístupovým kódom dade na verejnosti. Verím, že by to bola dobrá škola.
Aj to je jeden z dôvodov prečo by sme si mali svoje súkromie strážiť. Dbať na bezpečnosť. No nepreháňať to. Lebo aj prehnaná bezpečnosť má svoje úskalia.
Aj preto každému, kto je posratý z internetu a chce si ho prisvojiť mám odkaz: Odpojte sa! Vytiahnite káble z počítačov. Prestaňte používať internet! Ak to nedokážete lebo ste tak slaboduchí, že neviete bez internetu žiť, tak aspoň nediktuje nám ostatným, čo sme s internetom vyrastali a utvárali ho, ako internet má či nemá vyzerať. Nemáte na to právo! Prestaňte v mene slobody obmedzovať ostatných! Ďakujem.